Byu nekedy stárek v Kútoch?

Nachádzate sa tu

Táto otázka nás v našich začátkoch skutečne moc zaujímaua. Pýtali sme sa, ale nigdo nic nevjedzeu, šeci Kúcani spomínali iba Moravu, Lanžhot.


Spomínali, jak tam mneli stárkú kamarádú z robot, ze škou. A jak moseli puacit, ket dojeli do Lanžhota na hody. Aj za to, že si išli s devčicú v kroji iba zatancovat. Vtedy nevjedzeli, co sa patrí, takže z teho byli také úsmjevné historky. Že do kapesníka, kerý držá devčice v Lanžhoce v rukách, sa smŕkat nemá, ale má byt iba jak ochrana malovaných mašlí, kerýma je devčica opásaná, a na konci léta pocící sa dlaň šuhaja, z tepua alebo z nervozity, by ty pjekné malúvky mohua rozmazat. Alebo že ket máš zapuacit za tanec v sóli, že sa tam nevydává z papírových. Takže mosíš mnet rozmenené! Jéjda, to byuo zážitkú od tých ludzí. Jak im tam hodzili strýček stovku, a potom už nemneli za co pit. Až sa nad nima uanžotskí stárci moseli zlutovat a nakonec rozmenit.

Tak ale byu nekedy ten stárek aj na naší strane?

Otevrene povím, že sme ho tu sceli mnet. Protože sme počas naších potúlek po Podluží vypozorovali, jak dúležitý status, rola, úloha to pro muadých chuapcú je. Jak je dúležité, že skupina muadých si vybere nekoho z nich a dá mu právomoc, dá mu tú poctu, vjerí mu a následuje ho. Teho čovjeka to skutečne zmjení. Má zrazu jakýsi sociální status, ale zároveň aj zodpovednost za nejaké práce - za zabezpečení hodú a šeckého ostatního s nima spojeného. Též je to status společenský. Mosí sa vjedzet chovat. Reprezentovat. Kamarádzit sa s ostatníma ludma, pozývat na domácí hody cezpolních. Protože či sceme, či né, bez hoscí, cezpolních, sú hody vždycky nezaujímavé. A domácí sa nima lahko objedzá. Proto vzájemné náščevy obohacujú domácí komunitu, ale též udržujú navštevnost, úroveň, nejakú organizační kontinuitu. Bohužel, v naších začátkoch sme moseli prekonat čašké dedičstvo. Protože v nedávnéj minulosci Kúcani cezpolných akurát tak pobili. Hm, jaký to rozdíl, ket Vás na Podluží vítajú vínem a u nás kriváčkama. Ale o tém nekedy inokedy.

Z týchto dúvodú sme sceli podobný inštitút jak je stárek na Podluží aj u nás. Aby sa hlavne muadí pachouci učili stat sa zodpovednýma, naučili sa první praktické organizační vjeci. A aby sa tento inštitút prenášau na další generácie - a tým sa udržovaua ceuá tradícia. Špekulovali sme s tým, jak by sa taký pachouek moheu vouat, protože už aj tak nám ludé vyčítali, že k nám taháme moravské zvyky. Sceli sme mnet tento inštitút postavený na nejakém našém, kúcanském, zápisy, spomínce, symboli. Vymýšlali sme osuovení - "první pachouek", "huavní pachouek" - ale nebyuo to ono.

Až sa staua jedna nečekaná vjec

Muzikológ Záhorského múzea ve Skalici, primáš Ludovej hudby Skaličan a náš kamarád Peter Michalovič, vydau knižku. Nésua název "Ľudová nástrojová hudba na Záhorí". S velikým záujmem sme sa puscili do skúmaňá tehoto výnimečného díla, keré vzešuo z ceuoživotnej roboty našého kamaráda. A to, co sme tám našli, nás ohromiuo. Šak sme mu potom aj ze srandy vynadali, co nám to nepovidau skúréj, nemoseli sme sa trápit!

 

V Kútoch stárek byu - bodka

Dosvjedčuje to záznam tzv. "zbojníckých tancú" z Kútú, keré sú zaznamenané v rukopisi Fratiška Zemánka "Svadobné zvyky v Kútoch. Zbojníci". Autor ich opisuje takto:

"V obci Kúty na západnom Slovensku donedávna existovala takáto spomienka na "hôrnych chlapcov". Boli to "zbojníci", ktorí chodievali na svadobné hostiny. Tento zvyk sa traduje už od roku 1860. Vtedajším zbojníckym stárkom bol Pavel Ralbovský - Čúča, kolársky majster. Ďalší známi stárkovia boli Matúš Hések, Ján Vávra, Ján Palkovič a i. Zbojníkov bývalo 8 až 12. Schádzali sa striedavo u jedného, raz u druhého, aby si precvičili tance a piesne spojené s týmto zvykom. Niekedy predvádzali nácvik i v hostinci.
Na svadbu ich vždy pozýval ženích. Vopred upozornil stárka, aby si našiel družinu a prišiel s nimi v určený deň do svadobného domu. V deň svadby sa zhromaždili pri svadobnom dome. Bolo to až neskoro večer. Oblečené mali obrátené kabáty, v zime kožuchy, staršie nohavice a na hlave mali čiapky - "baranice". Obuté mali čižmy. To preto, lebo svadby sa odbavovali vždy vo fašiangovej dobe. Jeden zo zbojníkov mal na sebe reťaz asi 3m dlhú, ktorou počas tanca štrkotal do taktu. Košeľu ani kabát nemal. Ostatní mali v rukách palice, silné asi 4 cm a dlhé 150 cm. Nimi tĺkli do zeme počas tanca. Tváre mali začiernené. Stárek bol oblečený vo sviatočnom. Za klobúkom mal pierko a v ruke valašku. Pokladnicu obhospodaroval stárkom určený člen družiny.
Po skončení svadobnej večere domáci povynášali z izby stoly. V kúte ponechali iba jeden, na ktorom bolo jedlo a pijatika pre prípad, žeby sa chcel niekto zo svadobníkov občas potužiť. Až to bolo takto všetko pripravené, vošiel stárek a spýtal sa ženícha, či už môže prísť i s družinou. Po obdržaní súhlasu vyšiel von, ostro zahvízdal a družina sa vrútila dnu. Harmonikár ihneď začal hrať: "Ty Ondrášku, synu miuý, ty sa dobre mjet budeš, ty máš srdce jako kameň, ty peníze nabudeš." Zbojníci sa zaraďovali za seba a podupovým krokom tančili v kruhu okolo svojho kamaráta, čo mal reťaz na sebe. Pri tom tĺkli koncom palice o zem podľa rytmu piesne, ktorú ojedinele pár ľudí občas aj spievalo. Stárek stál pri stole a odtiaľ riadil celú družinu. Počas tanca zabúchal na drevený rošt, čo držal drevenú podlahu. Vtedy všetko stíchlo a stárek zvolal: "Posúchajte, kamarádzi moji! Je tady ženich, kerý šecky peníze si skovávau, f šenku nikomu nezapuaciu, chycte ho, ten ich má!"
Družina ihneď chytila ženícha a triktát ho vyzdvihla do vzduchu. Za to im musel zaplatiť. Harmonikár pokračoval predchádzajúcou melódiou a družina tancovala ako prv. Stárek opäť zabúchal valaškou a volal: "Posúchajte, kamarádzi moji! Je tu nevjesta, kerá dostaua do vínka moc penes, skovaua si ich, chycte ju, tá ich má!"
Nevestu nedvíhali, iba jeden z družiny si s ňou zatančil. Zaplatiť ovšem musela i nevesta. Takto striedavo stárek povyvolával všetkých hosťov, aby sa pokladňa naplnila. Iba, keď si v rýchlosti nevedel na voľakoho niečo vymyslieť, vtedy zavolal na družinu: "Kamarádzi, k zemi ít!" Družina musela tancovať v podrepe. Po skončení tanca stárek si stal do stredu kruhu a začal predspevovať za sprievodu harmonikára: "Byu by Janošík bojovau, keby sa byu mjerkovau", družina pokračovala opakujúc druhú časť verša: "keby nebyu svúj opasek na stole zanechau...". Počas tejto piesne (9 slôh) chodil okolo nich svadobný otec a ponúkal ich vínom.
Družina pokračovala ďalšou piesňou. Spievali ju spolu: "Pijú chuapci, pijú f kamenej pivnici, šeci ludé vravjá,že sú to zbojníci, ...". Po dokončení piesne stárek zabúchal valaškou znovu a zvolal: "Kamarádzi, ty peníze, keré sme nadobudli, mosíme zapečacit!" Družina sa zomkla do kruhu, hlavy dali dohromady a všetci zahúkali: "Hú, hú, hú!" Ženich na prosbu stárka dovolil, aby si družina mohla zatančiť so svadobčankami valčík a polku. Ku koncu polky stárek ostro zahvízdal, načo sa celá družina dala na útek. Svadobčania jedného z nich, obyčajne vzdialeného príbuzného, zadržali, aby ho mohli pohostiť. Stárek sa o krátky čas vrátil, aby ho vykúpil. Pohostili aj jeho.
Žiaľ, tento zvyk po druhej svetovej vojne zanikol. Veď žijú ešte mnohí, ktorí chodili za "zbojníkov", žije ešte aj harmonikár, Štefan Mráz - Mihálík, ktorý mi poskytol práve najviac informácií o tomto zvyku. Bolo by snáď vhodné, keby niektorá spoločenská organizácia príležitostne predviedla tento zvyk ako folklórnu ukážku. Veď Kúcania vždy boli dobrými spevákmi a tanečníkmi."

Byuo by vhodné, pane Zemánku. Dočkali ste sa, aj ket to trvauo. Svadbu, s čepením, se zbojníkama, sme sa rozhodli rekonštruovat vrámci 300. hodú v Kútoch, v pátečním programje "A ty kútský kostelíčku", kerý byu súčascú predhodovej besedy u cimbálu, kerá sa u nás stává dobrým zvykem a tradíciú. Program tematicky zestaviu  Dr. Richard Drška, choreograficky nám moc pomoheu kamarád Jura Tománek ze Strážnice.

 

Budú svadby v Kútoch od fčílku už "naše" - tradiční kúcanské?

Skutečne by byuo vhodné. Vhodné zas vrácit tyto zvyky, keré vymazaua druhá vojna, do organizácie místních svadeb. Protože tyto zvyky byli obrúsené časém. Byli výsledkem společenskej tvárnosci, vybrúsené pocitama a tú výnimečnoscú, kerú v sebje událosci života, jak právje svadby, v sebje nesú. Túto siuu je potom cítit v pocitoch ludzí, kerí ju vnímajú, vážá si í, kerí vnímajú, že sme tu, že žijeme. Že žijeme na témto kúšťku zemi, de žili naši predké.

 

Takže - stárek v Kútoch je!

Už druhý! Prvý novodobý stárek zbojníkú byu v roku 2016 - Patris Drška, kerý vzorne reprezentovau. A na rok 2017 zvolili pachouci Tomáša Szamaranského, kerý sa vzorne postarau o jubilení 300. hody v témto roku 2017! Patris se Sabajčem robjá dobrý príklad dalším muadým a vjerím, že im svojima skúsenoscama budú pomáhat v dalších rokoch.

No a nového kúcanského stárka zbojníkú na rok 2018 sa dozvíte na Štefana, na Vánoce, kedy prebjehne volba. A Vy Kúcani, stárkovi pomáhajte, rešpektujte ho. Né kvúli nemu samému, ale kvúli naší dzedzínce, kerú reprezentuje a tím muadým ludóm, o kerých sa stará.

Nech žije - kúcanský stárek zbojníkú!

Kontakt kúty.médiá:

Sme dostupní aj z týchto web adries:

 

 

 

2015 Rafaela s.r.o.

Powered by WebSupport Global

Ďalšie weby: