Nachádzate sa tu

Kedy sa stavala „mája“ v Kútoch?

Richard Drška

Dnes už sa človek ani nepozastaví nad tým, že v každej obci na Záhorí v posledný aprílový deň vztýčia, najčastejšie obec alebo hasiči, „máju“, ktorá zdobí obecné priestranstvo celý mesiac. Nikto sa ani nediví tomu, že na susednej Morave zase takéto „máje“ stavajú ako symbol hodov. Aký je však zmysel tejto tradície? Ako sa vyvíjala do dnešnej podoby? Ako to vyzeralo v minulosti?

Na začiatku je nutné zdôrazniť, že aj na Záhorí bolo stavanie „máje“ späté s oboma udalosťami, teda začiatkom mesiaca máj i hodami ako sviatkom patróna kostola príslušnej obce, prípadne ako pripomienka dňa posvätenia kostola. Inak tomu nebolo ani v Kútoch. Známy kútsky rodák, autor obsiahleho rukopisu Kúty – archeologický, historický, etnografický obraz od najstarších čias do roku 1918, Matej Hések (1889 – 1973), uvádza, že „v máji i na hody sa stavaly máje, ale len jedna-dve pred panským šenkom u zvonice a za kostolom.“

Stavanie „máje“ v noci z 30. apríla na 1. mája malo však svoju hlbšiu symboliku. Predovšetkým „mája“ mala ochrannú funkciu a jej postavením sa táto prenášala na obecnú komunitu a hospodárstvo jedného každého gazdu. V praxi tak mládenci stavali v noci máje pred domami všetkým dievkam súcim na vydaj, obzvlášť však tým, ktoré boli ich milými – frajerkami, čím vyjadrovali svoju lásku. Postupom času sa obsah takto postaveného, očisteného a ozdobeného borovicového stromčeka vytratil a vzhľadom aj na menšiu náročnosť sa od 30. rokov 20. storočia začali stavať „máje“ len pred krčmami.

Druhou príležitosťou na stavanie „máje“ boli, podobne ako na Morave, aj v Kútoch hody. Pripadajú vždy na najbližšiu nedeľu okolo sviatku Panny Márie Snežnej (5. august), kedy bol v roku 1717 slávnostne položený základný kameň kútskeho kostola. Tradícia stavania hodovej „máje“ bola živá ešte koncom 19. storočia. Živý opis zachytil v roku 1878 neznámy prispievateľ do Národných novín v súvislosti s katastrofálnym požiarom, ktorý dňa 5. augusta postihol Kúty.Jako známo, k hodom stavajú po našich dedinách máj. Tak to chceli urobiť včera aj Kútski k hodom (5. aug.). Vybrali si ohromný máj k tomu cieľu, aby snáď mohli sa chlúbiť s velikánskou tou modlou, okolo ktorej márniť má mládež svojou prácou ťažko vydobytý groš. Dvíhali máj, ale tento jakoby nechcel mať výšku väže chrámovej, proti ktorej mal stáť, padol. Zas ho dvíhali, a tu zavznie strašné „horí“, následkom čoho zase nechali padnúť máj. Požiar bol strašný; povstal víchor, a v okamžení horelo na štyroch stranách. Štyry naplnené úrodou stodoly a dva plevníky, potom asi 150 domov ľahlo popolom. Na šťastie, že víchor hnal bokom a že niektoré domy boly pod škrydlicou, ktoré zamedzili ďalší postup strašného požiaru. Jako vypukol oheň, nezná sa. Bezpochyby neopatrnosťou pri pečení koláčov. Sotva sa utíšil požiar, shromaždili sa opäť – viac nežli k haseniu ohňa – gurážni k dvíhaniu hore spomenutého mája; ale zase sa jim vodilo (jako niekdy Noemovým potomkom väži Babel) zle. Keď bol máj v polovičnej výške, vyšmikol sa jim z podpôr, dvihadiel a prask na zem. Šťastie veľké, že niektorí neprišli o údy, keď nie o život.

Pod takto postavenou „májou“ potom prebiehalo hodové veselie. Často sa pritom zvykla postaviť drevená konštrukcia ozdobená zelenými konármi – tzv. charúšek, kde prebiehali zábavy. Zvyk stavania „máje“ sa vytratil azda začiatkom 20. storočia, zelené „charúšky“ vymizli na prelome 40. a 50. rokov a zábavy sa presunuli do sále hostinca „U Jože“ a neskôr do areálu TJ Kúty.